Tak si všetci želáme na Slovensku žiť. A my, dizajnéri prispievame svojim maličkým dielom k naplneniu tohto želania.
Ponožky Čičmianky, Puojd
Vie to dobre aj Ivan Ježík, ktorý do diskusie o tradičných motívoch v súčasnom dizajne prizval mňa, šedú eminenciu Puojdu a Tomáša Kompaníka, grafického dizajnéra známeho hlavne ako autora úžasnej knihy o výšivkách AHA. V trenčianskom klube Lúč sa rozvírila debata o tom, prečo robíme to, čo robíme, s akými prekážkami sa stretávame a čo nás teší a ženie dopredu. Zo záznamu si to môžete vypočuť sami tu!. Moja obľúbená časť je tá, kde Tomáš hovorí, ako mu žiadne vydavateľstvo nechcelo vydať knihu, no nevzdal sa a teraz je jeho kniha neustále beznádejne vypredaná. Way to go!
Tomáš Kompaník, kniha AHA
No poďme k inej zaujímavej pointe. Choices. Po slovensky možnosti. Často mám taký pocit, že dnešní ľudia iba pasívne čakajú, že im bude lepšie. Že niekto iný za nich rozhodne, urobí ich život lepším. Nie je to však trošku zastaralé myslenie, ktoré vôbec naplno nevyužíva dobu, v ktorej žijeme?
Maličkosti. Mnohí z nás urobili takú voľbu, že odišli žiť do väčšieho mesta pre rôzne spanilé dôvody. Niektorí z nás sa aktivizujú naďalej v rodných mestách, iní sa neaktivizujú ani v meste, ktoré ich prichýlilo. S Ivanom som mala možnosť podebatovať i po diskusii a s nadšením som počúvala príbehy, ktoré by som rada počula častejšie. Cestoval, menil miesta i povolania a vrátil sa späť. Neostal pasívnym občanom frfľajúcim, že „tu nič nie je“. Priniesol so sebou do Trenčína nový formát, pre ktorý sa do klubu Lúč pravidelne hrnú najmä mladí študenti žhaví po informáciách. To sa mi na celej akcii páčilo najviac. Tá predstava, že študenti miestnych škôl majú možnosť sa obohatiť príbehmi profesionálov a inšpirovať sa nimi pri rozhodovaní o svojej budúcnosti. A azda to je tá maličkosť, ktorú každý z nás má možnosť okolo seba meniť. Byť aktívny, rozdávať sa, vidieť pozitíva, nevzdávať sa.
Všade, kde je kultúra je rozhľadenosť a bohatší život. Nežijeme totiž v chudobe hmotnej ale duševnej a hlavne to je potrebné meniť.
Choices
Sviežo a sebavedome.
Tak si všetci želáme na Slovensku žiť. A my, dizajnéri prispievame svojim maličkým dielom k naplneniu tohto želania.
Vie to dobre aj Ivan Ježík, ktorý do diskusie o tradičných motívoch v súčasnom dizajne prizval mňa, šedú eminenciu Puojdu a Tomáša Kompaníka, grafického dizajnéra známeho hlavne ako autora úžasnej knihy o výšivkách AHA. V trenčianskom klube Lúč sa rozvírila debata o tom, prečo robíme to, čo robíme, s akými prekážkami sa stretávame a čo nás teší a ženie dopredu. Zo záznamu si to môžete vypočuť sami tu!.
Moja obľúbená časť je tá, kde Tomáš hovorí, ako mu žiadne vydavateľstvo nechcelo vydať knihu, no nevzdal sa a teraz je jeho kniha neustále beznádejne vypredaná. Way to go!
No poďme k inej zaujímavej pointe. Choices. Po slovensky možnosti. Často mám taký pocit, že dnešní ľudia iba pasívne čakajú, že im bude lepšie. Že niekto iný za nich rozhodne, urobí ich život lepším. Nie je to však trošku zastaralé myslenie, ktoré vôbec naplno nevyužíva dobu, v ktorej žijeme?
Maličkosti. Mnohí z nás urobili takú voľbu, že odišli žiť do väčšieho mesta pre rôzne spanilé dôvody. Niektorí z nás sa aktivizujú naďalej v rodných mestách, iní sa neaktivizujú ani v meste, ktoré ich prichýlilo. S Ivanom som mala možnosť podebatovať i po diskusii a s nadšením som počúvala príbehy, ktoré by som rada počula častejšie. Cestoval, menil miesta i povolania a vrátil sa späť. Neostal pasívnym občanom frfľajúcim, že „tu nič nie je“. Priniesol so sebou do Trenčína nový formát, pre ktorý sa do klubu Lúč pravidelne hrnú najmä mladí študenti žhaví po informáciách. To sa mi na celej akcii páčilo najviac. Tá predstava, že študenti miestnych škôl majú možnosť sa obohatiť príbehmi profesionálov a inšpirovať sa nimi pri rozhodovaní o svojej budúcnosti.
A azda to je tá maličkosť, ktorú každý z nás má možnosť okolo seba meniť. Byť aktívny, rozdávať sa, vidieť pozitíva, nevzdávať sa.
Všade, kde je kultúra je rozhľadenosť a bohatší život. Nežijeme totiž v chudobe hmotnej ale duševnej a hlavne to je potrebné meniť.
Úvodná fotografia: Alexandra Bališová